1. SHOOTY: „Mám dosť. A Vy?“. Na začiatku bol nápad karikaturistu Shootyho nápad, ktorý zverejnil na svojom Facebooku: prenajať tri bigboardy a niečo na ne nakresliť. Zopár virtuálnych priateľov ho posmelilo s tým, že mu plne dôverujú a že radi prispejú na realizáciu. Shooty teda zverejnil číslo účtu a v rozpätí približne 10 dní mu tri a pol tisíca ľudí poslalo na účet vyše 70 tisíc eur. Z tejto sumy sa podarilo zafinacovať nielen bigboardy, billboardy, plagáty, pohľadnice, nálepky, kinoreklamu i pokladničné bločky. Celý proces bol naprosto transparentný, na webe priebežná aktualizácia zoznamu darcov i nákladov, na čo boli vyzbierané peniaze použité. Politické strany by sa mohli učiť transparentnosti. Navyše, táto akcia dokazuje, že aj virtuálne spoločenstvo ľudí na Facebooku je schopné reálneho činu - poslať zo svojho účtu reálne peniaze.
2. Politický „crowd-marketing“. Malé, obyčajne spontánne vznikajúce aktivity obyčajných ľudí a sympatizantov, ktoré sa najmä vďaka internetu šíria ďalej. Dokresľovanie hitlerovských fúzikov, vypichovanie očí a pod. na billboardoch nie je niečím novým. Ale následné up-loadovanie na Facebook, šírenie, komentovanie a ďalšie dotváranie rozširuje záber drobných, lokálnych akcií. Akcie ako napr.:
- Facebooková skupina Červenú Ficovi
- Transparent na múre cintorína s nápisom „Fico pochováva celé Slovensko“
- Laserová show pred otvorením diaľničnej estakády v Považskej Bystrici
- Kampaň časopisu .týždeň s preškrtnutou tvárou R. Fica
- Animovaný spot Nevyje*te sa na to
- Hviezdička – iniciatíva za kultúru v politike
- Paródia Smer TV, či predvolebného spotu Smer – sociálna demagógia
- ... a mnoho ďalších
3. Guerilla marketing. Počtom menšie skupinky kandidátov – napr. trojica malých kandidátov KDH alebo štvorica kandidátov OKS na kandidátke Most-Híd, bola nútená použiť netradičné formy komunikácie, aby prilákali záujem médií - napr. Lipšic v obývačke alebo cirkus Tri prasiatka.
4. SaS sa najviac snažila o priazeň voličov. Suverénne najlepší politický marketing. Celé to pôsobí sviežo a moderne, a pritom dostatočne sebavedome. Počnúc zvoleným názvom a farebnosťou, cez kontinuálnu komunikáciu prostredníctvom billboardov a internetu počas uplynulých 12 mesiacov, až po zelený kamión a mítingy po celom Slovensku. SaS preukázala viackrát odvahu, čím si vyslúžila záujem médií a teda v konečnom dôsledku aj voličov. Výrazným nástrojom komunikácie - zdôrazňujem: interaktívnej komunikácie – je Facebook. Hádam ako prvá politická strana na Slovensku vôbec sa odvážila použiť v kampani humor („Nie som fešák, ale hrám fér“, kreslené spermie, superman, komiksové písmo). Svojou aktivitou dáva strana najavo, že jej záleží na priazni voličov; možno viac, než kedykoľvek predtým, platí, že „aj snaha sa cení“.
5. Smeru „tečie do topánok“ – Smer-SD Róberta Fica robil celé volebné obdobie permanentnú kampaň (výjazdové zasadnutia vlády, otváranie viacúčelových športových zariadení, finančné dary na stavbu hokejovej haly či plavárne) – a robil to z marketingového hľadiska skvele. Na začiatku roka sa zdalo, že Smer by vo voľbách mohol získať viac, než 50% všetkých hlasov. Pravdepodobne v snahe zadupať pod zem svojho jediného akého-takého protivníka, Smer-SD vytiahol švajčiarske účty a pranie špinavých peňazí SDKÚ. No prerátal sa: jednak začal príliš skoro a jednak – s čím asi nepočítal – M. Dzurinda sa stiahol a lídrom do volieb sa stala SDKÚ. Novovzniknutú situáciu SMER spočiatku blahosklonne ignoroval - Slovensko zaplavili sebavedomé billboardy s R. Ficom, ku ktorému sa pridali ďalšie tváre Smeru s garanciami „sociálnych istôt“. No, v poslednom období okolnosti Smeru neprajú – rast dlhu SR, pomoc Grécku, nahromadenie káuz a škandálov rôznych obskúrnych figúrok z vládnucich strán vrátane Smeru, zmluva, ktorá má dokazovať, že Smer-SD kupčil s poslaneckými mandátmi, Ficova nahrávka ... Preferencie klesajú závratným tempom.
6. Zloba a šírenie negatívnych emócií z úst predstaviteľov Smeru-SD. Predstavitelia Smeru stratili posledné zvyšky súdnosti; prestali vnímať rozdiel medzi stranou a vládou, seba stotožnili so štátom. Svoj vlastný záujem im splýva s národno-štátnym záujmom Slovenska - a naopak. Nechápu, ako môže niekto s nimi aj nesúhlasiť. Spôsob argumentácie v politických diskusiách, či vyhlásenia hovorkyne Smeru sú plné invektív a podpásových úderov. Povýšenecké rozdávanie morálnych ponaučení, pištolnícke odrovnávanie súperov, ich obviňovanie z nekompetentnosti, zlej vôle, poškodzovania záujmov Slovenska. V snahe vyliať na oponenta čo najviac vedier špiny si však sami pod sebou podpiľujú konár. Občania Slovenska nemajú radi takých, čo sú „najmúdrejší na svete“, ktorí ustavične „skáču do reči“ a „nikoho nepustia k slovu.“
7. Negatívna kampaň SMERu. Ako vôbec prvá strana v histórii Slovenska nasadzuje tvrdú negatívnu kampaň. Tým implicitne dáva najavo, že si už nie je až tak istá svojím výrazným víťazstvom. Navyše v tejto kampani používa nepravdy, čiže klame. Dali moc SMK. Urobia to znova. Zastavili diaľnice. Urobia to znova. Rozpredali Slovensko. Urobia to znova ... Paradoxne, čí viac zloby a nenávisti Smer šíri, tým viac im klesajú preferencie.
8. SNS: „Bu-bu-bu.“ Vytváranie atmosféry strachu a ohrozenia: „Slovensko si nedáme“, „Aby Bratislava nebola Poszony.“ a militaristický slovník: „Volebná mobilizácia.“ (SNS), „výpravy proti parazitom“ (Naše Slovensko). Obe tieto nacionalistické strany stupňujú rasovú neznášanlivosť: „Aby sa zo suseda nestal nepriateľ“ (SNS) „Aby sme nekŕmili tých, čo nechcú pracovať.“ (SNS). „Stop parazitom“ (Naše Slovensko).
9. Nudná a sterilná kampaň SDKÚ Kampaň robená ako keby podľa šablóny z minulého storočia. Stokrát prevarené motívy (napr. modrá je dobrá, modrý autobus, modrá sanitka, modré ... atď.), ošúchané postupy, žiadna invencia, nápad; nič, čo by prekvapilo, alebo aspoň trochu zaujalo. Celá komunikáciu SDKU je akási nevýrazná, vyfučaná, SDKÚ akoby stratila dych. Nevládze. Z nepochopiteľných príčin sa vyprázdnila priestor prirodzeného vyzývateľa Smeru. Podpredseda strany na otázku, či sledoval historický duel medzi líderkou SDKÚ a predsedom najsilenejšej strany odpovedal, že sa bicykloval kdesi na východnom Slovenku; aké príznačné. SDKÚ-DS robí svoju kampaň ako by to bolo nutné zlo, akoby nemala silu, chuť a vôľu o niečo zabojovať (v tom je hlavný rozdiel oproti SaS.
10. Fantómové kampane. Tento názov používam na označenie kampaní politických strán, ktorých účel je nejasný, či zahmlený. Príklady: SDĽ. Únia. Paliho kapurková. Sú to všetko finančne dosť nákladné kampane. Za všetkými stoja ľudia, ktorí majú skúsenosť z marketingu a teda musia vedieť, že ani sebanápaditejšou reklamou majú iba veľmi malú šancu uspieť (predovšetkým v dôsledku neskorého začiatku a teda nízke znalosti svojich „značiek“). Vynára sa preto celý rad otázok: Je za tým niečo iné? Má táto kampaň odobrať pár desatín percent ľavici /pravici? Alebo je jej poslaním niečo celkom iné – napríklad etablovať značku, ktorú potom niekto použije na propagáciu – čo ja viem – hydinových párkov?
0 komentárov:
Zverejnenie komentára